Riziká srdca
Základné rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení sú všeobecne známe. Napriek tomu je mnoho ľudí presvedčených, že tieto ochorenia ohrozujú viac mužov ako ženy, skutočnosť je iná. Na choroby srdca zomiera u nás 48 percent mužov a až 62 percent žien*.
* MOST, Mesiac o srdcových témach, vydanie 2010
Medzi rizikové faktory patrí:
Vysoký cholesterol
Zvýšená hladina celkového cholesterolu a „zlého" LDL cholesterolu v krvi patrí k významným príčinám srdcovo- cievnych ochorení. Hodnota celkového cholesterolu v krvi by sa mala pohybovať do 5,0 mmol/l. Jeho hladina nad 8,5 mmol/l znamená až štvornásobné zvýšenie rizika ochorenia srdca a ciev.
V prípade zvýšenej hladiny cholesterolu je dôležité poznať tiež hodnotu „zlého" LDL cholesterolu a „dobrého" HDL cholesterolu. Hodnota LDL cholesterolu by nemala prekročiť 3 mmol/l a hodnota HDL cholesterolu by sa nemala pohybovať u mužov pod 1 mmol/l a u žien pod 1,2 mmol/l.
Vyššiu hladinu cholesterolu má asi polovica Slovákov. Môže byť spôsobená genetickou záťažou, ale často závisí od celkovej životosprávy. Ide teda o tzv. ovplyvniteľný rizikový faktor, ktorého hladinu máme z veľkej časti vo svojich rukách.
Ak máte zvýšenú hladinu cholesterolu, nezabudnite do svojho jedálneho lístka pravidelne zaraďovať aj rastlinnú tukovú nátierku Flora pro.activ. Flora pro.activ obsahuje aktívnu zložku, rastlinné steroly, ktoré pri každodennom používaní výrazne znižujú hladinu „zlého" LDL cholesterolu, a to v priemere o 10 % v priebehu 3 týždňov, bez toho, aby mala vplyv na hladinu „dobrého" HDL cholesterolu. Odborníkmi odporúčané množstvo 2 - 2,5 g sterolov denne vám zabezpečí už konzumácia 30 g tohto rastlinného tuku (10 g = cca 1 zľahka natretý krajec chleba).
Vysoký krvný tlak (hypertenzia)
Vysoký krvný tlak môže byť príčinou aterosklerózy (vápenatenia ciev), ktoré ďalej zhoršuje. Za optimálny krvný tlak je považovaná hodnota do 130/80 mm Hg. Prieskumy WHO ukazujú, že v Strednej Európe súvisí 25 % prípadov infarktu myokardu s vysokým krvným tlakom*.
Rovnako ako vysoký cholesterol, aj hypertenzia patrí k faktorom, ktoré sa dajú ovplyvniť životným štýlom. Nefarmakologická liečba hypertenzie zahŕňa v prípade nadváhy a obezity zníženie telesnej hmotnosti, dostatočnú konzumáciu ovocia a zeleniny, zníženie príjmu tukov s dôrazom na obmedzenie tzv. nasýtených (živočíšnych) tukov, zníženie nadmernej konzumácie alkoholu a obmedzenie príjmu soli. Odporúčaný denný príjem soli pre dospelých je 5 g (1 čajová lyžička). Zanedbávať netreba ani pravidelný pohyb.
* European cardiovascular disease statistics. Edition 2008. www.heartstats.org.
Genetika
Riziko srdcovo-cievnych ochorení sa zvyšuje u ľudí, u ktorých sa v rodine prejavili predčasne rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení (u mužov pred 55. rokom veku a u žien pred 65 rokom). Vyššie riziko majú tiež ľudia, u ktorých sa u príbuzných objavili dedičné formy poruchy metabolizmu tukov či kumulácia viacerých rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení.
Rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení môžeme pozorovať aj u detí. Dôležité je preto včas odhaliť deti so zvýšeným rizikom vývoja predčasnej aterosklerózy (vápenatenie ciev) a začať ich liečbu. Na to slúži tzv. selektívny skríning hyperlipoproteinémií v detstve, ktorý je zaradený do systému preventívnych prehliadok. Detský lekár je povinný po prvý raz v piatich rokoch dieťaťa pri preventívnej prehliadke zistiť podrobnú rodinnú anamnézu so zameraním na rizikové faktory aterosklerózy. V prípade pozitívnej anamnézy musí odobrať krv na stanovenie celkového cholesterolu, triglyceridov, „dobrého" HDL a „zlého" LDL cholesterolu. Ak zistí hyperlipoproteinémiu, potom podľa jej hladiny a s prihliadnutím k závažnosti rizikových faktorov stanoví liečebný plán. Rovnaký postup detský lekár zopakuje v 13. roku života dieťaťa.
Zlá strava
Riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení ovplyvňuje v oblasti výživy najmä celkový energetický príjem, zloženie a množstvo tukov, konzumácia soli, ovocia a zeleniny. Okrem toho je výrazným faktorom aj fajčenie, množstvo pohybovej aktivity a duševná rovnováha.
Rovnica správneho stravovania je veľmi jednoduchá. Energetický príjem (v podobe jedla a nápojov) by mal zodpovedať energetickému výdaju formou práce a pohybu. Pre ženy je odporúčaný denný príjem energie 2 000 kcal denne, pre mužov 2 500 kcal denne. Platí však, že jeho výška sa stanovuje najlepšie individuálne s prihliadnutím na vek, pohlavie, fyzickú záťaž a aktuálny zdravotný stav. Rovnováha energie je veľmi citlivá. Pokiaľ bude denný energetický príjem o 50 kcal (čo je napríklad polovica sušienky) vyšší než výdaj, môže to viesť k zvýšeniu hmotnosti o 1 až 2 kilogramy za rok. Dôležitá je teda nielen energetická hodnota našej stravy, ale aj jej zloženie.
Tuky by mali tvoriť 30 až 35 % denného príjmu energie, pričom prevládať by mali tuky s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín (mono- a polynenasýtené mastné kyseliny omega-3 a 6 ). Konkrétne ide o rastlinné oleje, kvalitné rastlinné tuky z nich vyrobené a rybí tuk. Tieto mastné kyseliny sú prospešné pre srdcovo-cievny systém, pretože zlepšujú profil lipidov v krvi, a tak znižujú riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
Naopak, obmedziť by sme mali príjem tukov, v ktorých prevažujú trans a nasýtené mastné kyseliny . Nasýtené mastné kyseliny sú obsiahnuté nielen v masle a masti, ale tiež v skrytej forme, kvôli čomu si ich konzumáciu často ani neuvedomujeme. Nachádzajú sa napríklad v bravčovom a hovädzom mäse, masle a masti, v smotane a smotanových výrobkoch, tučných syroch, údeninách a podobne.
Nesprávna životospráva
K najdôležitejším ovplyvniteľným faktorom aterosklerózy a ischemickej choroby srdca patrí fajčenie. Z hľadiska srdcovo-cievneho systému pritom neexistuje „bezpečná" dávka cigariet. Dokonca aj jedna cigareta denne zvyšuje riziko vzniku infarktu myokardu na dvojnásobok. Nebezpečné je aj pasívne fajčenie, na ktoré v roku 2002 zomrelo v EÚ približne 80 tisíc obyvateľov, pričom 32 tisíc z nich zomrelo na ischemickú chorobu srdca.**
Výborným spôsobom, ako znížiť riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení, je pohyb. Jeho nedostatok sa na zdraví prejavuje takmer zákonite. Pohyb pomáha udržiavať srdce zdravé, pretože znižuje krvný tlak a zvyšuje hladinu „dobrého" HDL cholesterolu. Na strednú fyzickú záťaž by sme si mali vyčleniť aspoň 30 minút denne. Podľa prieskumov však tento zvyk dodržiava len 18 % Európanov. Naopak, 16 % z nich si počas týždňa nenájde čas ani na desaťminútovú prechádzku.*
Nie je žiadna novinka, že kardiovaskulárne poruchy sú do značnej miery spojené aj so stresom. Podľa prieskumov až 90 percent ľudí na Slovensku zažije stres aspoň dvakrát týždenne, pre 25 percent z nás je súčasťou každodenného života. Stres je prirodzená reakcia nášho organizmu na nečakané situácie. Burcuje nás k výkonom a tvorivosti, ale všetkého veľa škodí. Následkom priveľkej stresovej záťaže sa cukry a tuky, ktoré prijmeme, usádzajú na steny ciev a vzniká tak riziko niektorého zo kardiovaskulárnych ochorení. Stres sa preto musíme naučiť kontrolovať, otvorene o ňom hovoriť a v prípade potreby vyhľadať pomoc. Dôležitým faktom však je, že stres, strava a pohybu sú spojené nádoby. Kto zdravo je a dopraje si pravidelný pohyb, darí sa mu aj stres zvládať lepšie.
* European cardiovascular disease statistics. Edition 2008. www.heartstats.org.
** European cardiovascular disease statistics. Edition 2008. www.heartstats.org
Obezita
Obezita je závažný zdravotný problém zvyšujúci riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Môže byť však aj príčinou vzniku mnohých ďalších rizikových faktorov - vysokého krvného tlaku a vysokej hladiny cholesterolu v krvi. Obzvlášť riziková je tzv. centrálna obezita, nazývaná tiež obezita typu „jablko", pri ktorej sa nadbytočný tuk ukladá predovšetkým v oblasti brucha a hrudníka. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie má zvýšená hodnota BMI (Body mass index), vplyv na vznik tretiny prípadov ischemickej choroby srdca a mŕtvice. Z odborných štúdií vyplýva, že nadváhou či obezitou trpí 60 % dospelej populácie na Slovensku.
* * Regionálny úrad verejného zdravotníctva, 2002
Srdce pre nás pracuje celý život a na tom, ako sa o neho staráme, záleží, akú prácu pre nás bude robiť.. Dodržiavaním zásad zdravého životného štýlu a snahou o zníženie vplyvu rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení preto predlžujeme svoj aktívny život. Viac o tom, ako výrobky Flora prospievajú vášmu srdcu, sa dozviete tu .
