RIZIKÁ PRE VAŠE SRDCE
Základné rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení sú všeobecne známe. Napriek tomu je mnoho ľudí presvedčených, že tieto ochorenia ohrozujú viac mužov ako ženy, skutočnosť je iná. V roku 2006 zomrelo v ČR (! treba asi slovenský údaj!) na choroby srdca a ciev 23 810 mužov (46,6 % všetkých úmrtí) a 28 750 žien (51,9 % všetkých úmrtí). *
vysoký cholesterol
- vysoký krvný tlak
- genetická predispozicia
- nesprávna životospráva
- obezita
- cukrovka
* Zdravotnická ročenka České republiky 2006, Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR, www.uzis.cz.
Vysoký cholesterol
Zvýšená hladina celkového cholesterolu a „zlého" LDL cholesterolu v krvi patrí k významným príčinám srdcovo- cievnych ochorení. Hodnota celkového cholesterolu v krvi by sa mala pohybovať do 5,0 mmol/l. Jeho hladina nad 8,5 mmol/l znamená až štvornásobné zvýšenie rizika ochorenia srdca a ciev.
V prípade zvýšenej hladiny cholesterolu je dôležité poznať tiež hodnotu „zlého" LDL cholesterolu a „dobrého" HDL cholesterolu. Hodnota „zlého" LDL cholesterolu by nemala prekročiť 3 mmol/l a hodnota „dobrého" HDL cholesterolu by sa nemala pohybovať u mužov pod 1 mmol/l a u žien pod 1,2 mmol/l.
Vyššiu hladinu cholesterolu má takmer 70 % dospelej populácie v ČR, (v SR!! asi 75 percent) pričom mnoho z nás svoju hladinu cholesterolu nepozná a tento rizikový faktor ignoruje. Z výskumu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pritom vyplýva, že priemerná hladina cholesterolu by sa mala do budúcna mierne znižovať. Aj v takomto prípade bude stále presahovať odporúčaných 5,0 mmol/l. **
Vyššia hladina cholesterolu môže byť spôsobená genetickou záťažou, ale často závisí od našej životosprávy. Ide teda o tzv. ovplyvniteľný rizikový faktor, ktorého hladinu máme z veľkej časti vo svojich rukách!
Ak máte zvýšenú hladinu cholesterolu, nezabudnite do svojho jedálneho lístka pravidelne zaraďovať aj rastlinný tuk Flora pro.activ. Flora pro.activ obsahuje aktívnu zložku, rastlinné steroly, ktoré pri každodennom používaní výrazne znižujú hladinu „zlého" LDL cholesterolu, a to v priemere o 10 % v priebehu 3 týždňov, bez toho, aby mala vplyv na hladinu „dobrého" HDL cholesterolu. Odborníkmi odporúčané množstvo 2 - 2,5 g sterolov denne vám zabezpečí už konzumácia púhych 30 g tohto rastlinného tuku (10 g = cca 1 tenko natretý krajec chleba).
* Studie Post-Monica, IKEM, 2000-2001.
** European cardiovascular disease statistics. Edition 2008. www.heartstats.org .
Vysoký krvný tlak (hypertenzia)
Vysoký krvný tlak môže byť príčinou aterosklerózy (vápenatenia ciev),
ktoré ďalej stále zhoršuje. Za optimálny krvný tlak je považovaná hodnota
do 130/80 mm Hg. Prieskumy WHO ukazujú, že v Strednej Európe
súvisí 25 % prípadov infarktu myokardu s vysokým krvným tlakom*.
V roku 2006 navštívilo pre vysoký krvný tlak praktického lekára až 1,6
miliónov dospelých. Zvýšený krvný tlak má v Českej republike 24 % mužov
a 19 % žien, pričom podľa medzinárodných štúdií by sa mal náš priemerný
krvný tlak mierne znižovať.
Rovnako ako vysoký cholesterol aj hypertenzia patrí k faktorom, ktoré môžeme ovplyvniť svojím životným štýlom. Nefarmakologická liečba hypertenzie zahŕňa v prípade nadváhy a obezity zníženie telesnej hmotnosti, ako aj dostatočnú konzumáciu ovocia a zeleniny, zníženie príjmu tukov s dôrazom na obmedzenie tzv. nasýtených (živočíšnych) tukov, zníženie nadmernej konzumácie alkoholu a obmedzenie príjmu soli. Odporúčaný denný príjem soli pre dospelých je 5 g (1 čajová lyžička). V roku 2006 bola však priemerná spotreba soli na jedného obyvateľa 6,1 kg ročne**, teda 16,7 g denne. Zabúdať by sme nemali ani na dostatočnú telesnú aktivitu a nefajčenie.
* European cardiovascular disease statistics. Edition 2008. www.heartstats.org.
** Spotřeba potravin, nápojů a cigaret na 1 obyvatele v ČR v letech 1999 - 2006. ČSU. www.czso.cz.
Genetická predispozícia
Riziko srdcovo-cievnych ochorení sa zvyšuje u ľudí, u ktorých sa u blízkych príbuzných prejavili predčasne rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení(u mužov pred 55. rokom veku a u žien pred 65 rokom). Vyššie riziko majú tiež osoby, u ktorých sa v rodine objavili dedičné formy poruchy metabolizmu tukov či kumulácia viacerých rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení.
Rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení môžeme pozorovať aj u detí. Dôležité je preto včas odhaliť deti so zvýšeným rizikom vývoja predčasnej aterosklerózy (vápenatenie ciev) a začať ich liečbu. Na to slúži tzv. selektívny skríning hyperlipoproteinémií v detstve, ktorý je zaradený do systému preventívnych prehliadok. Detský lekár je povinný po prvý raz v 5 rokoch dieťaťa pri preventívnej prehliadke zistiť podrobnú rodinnú anamnézu so zameraním na rizikové faktory aterosklerózy. V prípade pozitívnej anamnézy musí odobrať krv na stanovenie celkového cholesterolu, triglyceridov, „dobrého" HDL a „zlého" LDL cholesterolu. Ak zistí hyperlipoproteinémiu, potom podľa jej hladiny a s prihliadnutím k závažnosti rizikových faktorov stanoví liečebný plán sám, v spolupráci s detským kardiológom vyškoleným v problematike hyperlipoproteinemií, alebo po konzultácii so špecializovanou ambulanciou pre poruchy lipidového metabolizmu. Rovnaký postup detský lekár zopakuje v 13 roku života dieťaťa.
Nesprávna životospráva
Riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení ovplyvňuje v oblasti výživy najmä celkový energetický príjem, zloženie a množstvo tukov, konzumácia soli, ovocia a zeleniny, a tiež pohybové aktivity a fajčenie.
Energetický príjem (v podobe jedla a nápojov) by mal zodpovedať energetickému výdaji formou práce a pohybu. Pre ženy je odporúčaný denný príjem energie 2 000 kcal denne, pre mužov 2 500 kcal denne. Platí však, že jeho výška sa stanovuje najlepšie individuálne s prihliadnutím na vek, pohlavie, fyzickú záťaž a aktuálny zdravotný stav. Rovnováha energie je veľmi citlivá. Pokiaľ bude denný energetický príjem o 50 kcal (čo je napríklad polovica sušienky) vyšší než výdaj, môže to viesť k zvýšeniu hmotnosti o 1 až 2 kilogramy za rok. Dôležitá je teda nielen energetická hodnota našej stravy, ale aj jej zloženie.
Tuky by mali tvoriť 30
až 35 % denného príjmu energie, pričom prevládať by mali tuky
s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín
(mono- a viacnenasýtené mastné kyseliny). Konkrétne ide o rastlinné
oleje, kvalitné rastlinné tuky z nich vyrobené a rybí tuk. Tieto
mastné kyseliny sú prospešné pre srdcovo-cievny systém, pretože zlepšujú profil
lipidov v krvi, a tak znižujú riziko vzniku srdcovo-cievnych
ochorení.
Obmedziť by sme naopak mali príjem tukov, v ktorých prevažujú trans a nasýtené mastné kyseliny. Nasýtené mastné kyseliny sú obsiahnuté nielen v masle a masti, ale tiež v skrytej forme vďaka čomu si ich konzumáciu často ani neuvedomujeme. Sú napríklad v bravčovom a hovädzom mäse, masle a masti, v smotane a smotanových výrobkoch, tučných syroch, údeninách a apod.
Nenasýtené mastné kyseliny by mali tvoriť 2/3 z denného príjmu tukov, nasýtené mastné kyseliny maximálne 1/3. Odporúčaný denný príjem nasýtených mastných kyselín pritom často vyčerpáme už pri konzumácii skrytých tukov. Ak používate tuky v studenej, či teplej kuchyni, mali by ste dávať prednosť tukom rastlinného pôvodu, kvalitným rastlinným olejom a z nich vyrobeným kvalitným roztierateľným tukom.
Pre náš organizmus sú škodlivé tiež transmastné kyseliny, ktoré nielen že zvyšujú hladinu celkového a „zlého" LDL cholesterolu, ale navyše znižujú hladinu „dobrého" HDL cholesterolu. Tieto mastné kyseliny sa môžu vyskytovať v niektorých stužených rastlinných tukoch a výrobkoch z nich vyrobených - teda v sušienkach, oblátkach, pampúšikoch, šiškách, lacných čokoládach, apod. Roztierateľné rastlinné tuky novej generácie (napríklad. Flora, Rama, Perla), ktoré už nie sú vyrábané stužovaním, obsahujú iba stopové, teda nutrične bezvýznamné množstvo, transmastných kyselín a ich účinok je naopak vďaka obsahu nenasýtených mastných kyselín veľmi priaznivý. Detailný prehľad výrobkov na trhu a ich zloženie nájdete na www.zdravykorinek.cz.
Ďalším spôsobom ako znížiť riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení, je dostatočná pohybová aktivita, ktorá pomáha udržiavať srdce zdravé, pretože znižuje krvný tlak a zvyšuje hladinu „dobrého" HDL cholesterolu.
Na strednú fyzickú záťaž minimálne 30 minút denne si nájde čas púhych 18 % Európanov, naopak 16 % z nich v priebehu posledného týždňa nešlo ani na desaťminútovú prechádzku. *
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je nedostatok pohybu príčinou vzniku ischemickej choroby srdca vo viac ako 20 % a príčinou mŕtvice v 10 %. * V ČR sa venuje náročnej fyzickej aktivite najmenej 3,5 hodiny týždenne (čo je minimálny čas odporúčaný odborníkmi na prevenciu civilizačných chorôb) iba viac než tretina populácie. **
Fajčenie patrí k najdôležitejším ovplyvniteľným faktorom aterosklerózy a ischemickej choroby srdca. Z hľadiska srdcovo-cievneho systému pritom neexistuje „bezpečná" dávka cigariet. Dokonca aj jedna cigareta denne zvyšuje riziko vzniku infarktu myokardu na dvojnásobok. Nebezpečné je aj pasívne fajčenie, na ktoré v roku 2002 zomrelo v EÚ približne 80 tisíc obyvateľov, pričom 32 tisíc z nich zomrelo na ischemickú chorobu srdca. *
Viac o tom, ako ozdraviť svoj životný štýl, sa dozviete tu. Na vaše otázky radi zodpovedajú nutričné terapeutky na bezplatnej Informačnej linke Flora 800 175 324 alebo na info@flora.cz. (?????slovenská verzia)
* European cardiovascular disease statistics. Edition 2008. www.heartstats.org.
** Životní styl a obezita - longitudinální epidemiologická studie prevalence obezity v ČR, projekt ČSL JEP, Česká obezitologická společnost. 2006.
Obezita
Obezita je závažným zdravotným problémom zvyšujúcim riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení. Môže byť však aj tiež príčinou vzniku ďalších rizikových faktorov - vysokého krvného tlaku a vysokej hladiny cholesterolu v krvi. Obzvlášť riziková je tzv. centrálna obezita, nazývaná tiež obezita typu „jablko", pri ktorej sa nadbytočný tuk ukladá predovšetkým v oblasti brucha a hrudníka. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie má zvýšená hodnota BMI (Body mass index), teda hodnota nad 25 kg/m 2, vplyv na vznik tretiny prípadov ischemickej choroby srdca a mŕtvice. Z odborných štúdií vyplýva, že nadváhou či obezitou trpí 52 % dospelej populácie v ČR. * Miera obezity by sa pritom mala podľa predpovedí odborníkov naďalej zvyšovať rovnako u mužov ako aj u žien. **
* Životní styl a obezita - longitudinální epidemiologická studie prevalence obezity v ČR, projekt ČSL JEP, Česká obezitologická společnost. 2006.
** European cardiovascular disease statistics. Edition 2008. www.heartstats.org.
Cukrovka
Cukrovka alebo diabetes mellitus je choroba, ktorej výskyt neustále narastá nielen v ČR, SR ale aj na celom svete. V Českej republike je približne 800 000 diabetikov. Vo vekovej kategórii nad 60 rokov predstavujú pacienti s diabetom až 20 až 25 % populácie. * K tomu je treba pripomenúť, že u každého druhého seniora v tejto vekovej kategórii nájdeme stavy, ktoré diabetu predchádzajú. Tieto čísla ešte umocňuje fakt, že za posledných 35 rokov vzrástol počet diabetikov 3,5krát. V 92 % pritom ide o diabetikov 2. typu, u ktorých sa rozvinula choroba ako následok nesprávneho životného štýlu.
* Novotný, T.: Cílových hodnot dosahují stále jen 3 % diabetiků. Medical Tribune. 19. 5. 2008. www.medicaltribune.cz .
Srdce pre nás pracuje celý náš život a na tom, ako sa o neho staráme, záleží, akú prácu pre nás bude robiť.. Dodržiavaním zásad zdravého životného štýlu a snahou o zníženie vplyvu rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení preto predlžujeme svoj aktívny život. Viac o tom, ako výrobky Flora prospievajú vášmu srdcu, sa dozviete tu.
